Američania sa konečne dočkali. Po takmer siedmich desaťročiach dosiahli na seniorskom hokejovom šampionáte na najvyšší vrchol. Tréner čerstvých majstrov sveta Ryan Warsofsky po finále prelomil mlčanie o bolestivej pravde, ktorú dlhé roky v USA radšej zametali pod koberec.
Od legendárneho triumfu na olympiáde v Squaw Valley v roku 1960, ktorá bola zároveň považovaná za majstrovstvá sveta, americkí reprezentanti márne čakali na ďalšie zlato. Predtým sa im to podarilo len raz – ešte v roku 1933. V porovnaní s úspechmi na mládežníckej úrovni či v NHL to bol viac než skromný výkon.
„Keď sa obzrieme za tým, čo všetko sme ako hokejový národ dosiahli v iných kategóriách, tak absencia úspechu medzi seniormi bola jednoducho na hanbu. Bolelo nás to. Hanbili sme sa za to, že sme nikdy nedokázali ovládnuť tento turnaj,” priznal Warsofsky v emotívnom rozhovore po víťaznom finále.
Pritom ešte pred štartom šampionátu to vyzeralo, že Američania neprichádzajú s veľkými cieľmi. Dokonca aj útočník Michael McCarron po finálovej výhre tvrdil, že príprava nebola nijak výnimočná. No realita ukázala opak.
„Na prvom spoločnom mítingu sme si všetci narovinu povedali, že stačilo. Rok 1933 nemôže byť našou poslednou zlatou medailou. Juniorské výbery máme silné, predviedli sme dobrý hokej na Turnaji štyroch krajín, a blížia sa olympijské hry. Vedeli sme, že teraz je ten čas,” objasnil Warsofsky zákulisie príprav.
Silný impulz priniesol líder tímu Dylan Larkin, ktorý ešte vo februári verejne vyhlásil, že USA musí konečne začať víťaziť aj na majstrovstvách sveta. „Keď to Dylan povedal, všetci sme vedeli, že to myslí vážne. A zobrali sme si to k srdcu,” doplnil kouč. Pre Warsofského to bola výnimočná sezóna – v NHL sa po prvý raz ujal role hlavného trénera v San Jose Sharks a zároveň premiérovo viedol reprezentáciu. Zisk titulu tak bol pre neho aj osobným triumfom.
Na otázku, čo stálo za úspechom tímu, odpovedal skromne: „Hokej nie je o jednotlivcovi. Mal som šťastie na výnimočnú skupinu hráčov, ktorí dali všetko pre tím. Bez ich obetavosti by sme to nedokázali.”
Ako príklad uviedol útočníka Shana Pinta, ktorý v NHL zvykne hrať presilovky, no počas turnaja dostal inú úlohu. „Nikdy nezafrflal, nikdy sa nesťažoval. A takto sa správal celý tím,” pochválil svojich zverencov.
„Úloha trénera je vytvoriť systém, definovať štýl. Všetko ostatné je na hráčoch. Ja som nestrelil ani jeden gól, nehodil sa do žiadnej strely. Títo chlapci to dokázali na ľade,” uzavrel Warsofsky s pokorou.
