Od apríla 2020 do súčasnosti sa ceny na Slovensku zvýšili až o 37 %, čo je výrazne viac než priemer Európskej únie, kde rast dosiahol 25 %. Za touto výraznou infláciou však nestojí len pandémia alebo vojna na Ukrajine. Podľa štúdie ekonóma Antona Marcinčina to boli predovšetkým rekordné zisky veľkých podnikov, ktoré vyvolali až 82 % rastu inflácie v roku 2023. Inak povedané, firmy si z krízy urobili obchodný plán.
Najväčší vplyv na infláciu mali ceny potravín a energií. V roku 2022 zvýšili infláciu o dve tretiny, v roku 2023 o viac než polovicu. Hoci sa podiel energií na raste cien v roku 2023 znížil, potraviny si udržali silný vplyv – tvorili až päť bodov z celkových jedenástich. No zatiaľ čo bežní ľudia škrtili výdavky, niektorí hráči na trhu výrazne zbohatli.
Kto najviac profitoval?
Medzi najväčšími víťazmi inflácie sa objavili najmä distribútori energií, spracovatelia potravín a veľké poľnohospodárske podniky. Zisky energetických firiem sa viac než zdvojnásobili a niektoré spoločnosti hlásili nárast až o 1 000 %. V potravinárstve sa zisková marža zdvojnásobila a desať najväčších firiem si v roku 2022 polepšilo o takmer 190 %. Najviac z toho ťažili firmy ako Tate & Lyle Boleráz, I.D.C. Holding a MEGGLE Slovakia (bývalé Rajo).
Aj agrobiznis zaznamenal nebývalý rast. Spoločnosti ako Domäsko, Dan-Slovakia Agrar a PIGAGRO si rozdelili dotácie vo výške takmer 14 miliónov eur. Práve tieto firmy, ktoré už aj tak dominovali trhu, sa stali kľúčovými príjemcami verejných financií počas hospodárskej neistoty.
Ceny stúpali viac, než bolo nutné
Podľa odborníkov firmy využili situáciu a zvýšili svoje ceny nad rámec skutočných nákladov. Koordinátorka projektu OZ Proforum Alena Krempaská upozorňuje, že ide o systémový problém. Veľké firmy si totiž zvýšili marže práve v čase, keď mnoho domácností balansuje na hranici chudoby. Takmer milión Slovákov je už ohrozených chudobou a mnohí si nemôžu dovoliť ani základné potraviny.
Zatiaľ čo iné krajiny zavádzali regulačné opatrenia, slovenská vláda sa rozhodla ísť cestou kompenzácií. Tie však často neskončili u spotrebiteľov, ale v účtovných knihách veľkých firiem. Ako upozorňuje Robert Žanony z Friedrich Ebert Stiftung Slovensko pre sita.sk, štát vlastne financoval aj nadmerné zisky energetických a potravinárskych firiem, namiesto toho, aby chránil verejné financie či domácnosti.
Anton Marcinčin vidí ako jedno z riešení zavedenie dane z nadmerných ziskov a spoločný európsky postup proti inflácii, ktorý by bránil jej ďalšiemu šíreniu do celej ekonomiky.
