Na prvý pohľad by ste si povedali, že medzi perzskou mačkou a mopslíkom nie je žiadna podobnosť. Jedno pradie, druhé šteká. Evolučne sú od seba vzdialené milióny rokov – konkrétne 50 miliónov. Napriek tomu vedci objavili, že ich lebky sú si pozoruhodne podobné.
Tím výskumníkov pod vedením evolučnej biologičky Abby Grace Drake zozbieral a preskenoval 1 810 lebiek mačiek, psov a ich divoko žijúcich príbuzných. Výsledok? Niektoré domáce plemená mačiek a psov, ktoré nemajú spoločného predka, si vyvinuli nápadne podobné črty lebky – od tvaru až po proporcie. Informoval o tom magazín Independent.
Keď sa evolúcia zbieha, nie rozchádza
Základným pravidlom evolúcie je divergentný vývoj – teda rozchádzanie sa. Ak sa dve skupiny zvierat od seba oddelia a prispôsobujú sa rôznym prostrediam, vyvíjajú si odlišné črty. Tak vznikajú nové druhy.
Ale tu prichádza výnimka: konvergentná evolúcia. Tá sa deje, keď úplne odlišné druhy, žijúce v podobných podmienkach alebo vystavené rovnakým tlakom, nezávisle od seba vyvinú podobné znaky. Napríklad krídla vtákov a netopierov – rozdielne zvieratá, podobná funkcia.
A presne to sa deje aj medzi niektorými psami a mačkami. Ich spoločným tlakom je človek.
Krása na úkor zdravia
Domestikácia, teda dlhodobý proces spolužitia so človekom, premenila tieto zvieratá viac, než by sa zdalo. Ľudia si totiž šľachtia zvieratá podľa vlastného vkusu – preferujú veľké oči, krátke ňufáky, okrúhle hlavy a ďalšie roztomilé črty, ktoré pripomínajú ľudské bábätká. Tento jav sa nazýva „neotenia“ – a jeho výsledkom je, že mačky aj psy často vyzerajú detinsky, bez ohľadu na vek.
Problém však nastáva, keď estetika predbehne funkčnosť. Krátke ňufáky (tzv. brachycefalické črty), ktoré sú bežné u perzských mačiek či mopslíkov, môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy – ťažkosti s dýchaním, prehriatie, zubné poruchy a náchylnosť na infekcie.
Evolúcia na vodítku
Výskum poukazuje na to, že evolúcia domácich miláčikov už nie je len výsledkom prírodného výberu, ale aj ľudských preferencií. To, čo považujeme za „roztomilé“ alebo „príťažlivé“, formuje vzhľad a zdravie našich štvornohých priateľov.
Mačky a psy sa síce vyvíjali oddelene milióny rokov, no dnes ich vedie rovnaký faktor – človek. A práve kvôli nám sa niektoré z nich, paradoxne, vyvíjajú tak, že sa opäť začínajú podobať.
Kde končí krása a začína etika?
Zistenia vedcov otvárajú dôležitú debatu. Naozaj chceme, aby naši domáci miláčikovia trpeli len preto, že sa nám páči ich „roztomilý“ výzor? Môžeme ako spoločnosť nájsť rovnováhu medzi vzhľadom a zdravím zvierat?
Evolúcia už nie je len príbeh prírody. Je to aj príbeh nás samotných – a našich rozhodnutí.
