Tradičné úslovie, že oči sú zrkadlom duše, môže mať pevný základ vo vede. Nedávny výskum publikovaný v odbornom časopise Communications Psychology prináša dôkazy o tom, že pohľad človeka môže odhaliť jeho úmysly, emócie aj mentálny stav.
Podľa informácií portálu Live Science najnovšie výsledky výskumu ukazujú, že ľudia sú schopní vnímať zámer iného človeka iba na základe smeru jeho pohľadu. Vedci už dlhšiu dobu skúmajú, ako mozog reaguje na drobné pohyby očí a ako ich prekladá do konkrétnych významov, ktoré súvisia s emocionálnym či psychickým stavom iného jedinca.
Vedúca výskumu, psychologička Jelena Risticová z McGill University v Kanade, uviedla, že tím sa snažil prísť na to, prečo mozog spracúva sociálne signály rozdielnym spôsobom. Jednou z hlavných otázok bolo, či ľudia rozlišujú medzi pohybmi očí, ktoré sú úmyselné, a tými, ktoré vznikli bez vedomého zámeru.
Vnímanie úmyselných pohľadov
V prvej fáze výskumu boli účastníci nahrávaní, ako reagujú na pokyny na obrazovke pohybmi očí. Niekedy mali voľbu, kam sa pozrieť, inokedy im bol smer určený. Potom vedci predložili asi 80 účastníkom videá, ktoré končili práve pred tým, ako človek pohol očami. Úlohou bolo uhádnuť, ktorým smerom sa osoba na videu pozrie. Ukázalo sa, že predpovede boli rýchlejšie pri zámerných pohľadoch.
Rozdiel v rýchlosti nebol veľký – len niekoľko milisekúnd – ale bol štatisticky významný. Následné experimenty, do ktorých sa zapojilo ďalších 70 ľudí, mali za cieľ zistiť, či táto rýchlosť ovplyvňuje spôsob, akým pohľad sledujeme. Výsledky však ukázali, že samotná zámernosť pohľadu nemala vplyv na rýchlosť reakcie, čo vedie k predpokladu, že mozog zámer spracúva samostatne od samotného sledovania očí.
Vyhodnocovanie v dvoch fázach
Podľa Risticovej to môže znamenať, že existujú nezávislé mentálne procesy, ktoré zisťujú, či je pohľad zámerný, a až potom mozog vytvára reakciu. Alternatívne sa môže stať, že informácia o úmysle je doplnená až po dôkladnejšom pozorovaní pohľadu v rámci sociálnej interakcie.
Analýza videí ukázala, že hoci voľným okom pohyby pred samotným presunom očí neboli zjavné, podrobnejší rozbor odhalil nepatrné pohyby v oblasti očí pred úmyselným pohľadom – tie chýbali v prípade, keď bol smer pohľadu nariadený. To naznačuje, že ľudský mozog je schopný zachytiť aj tie najjemnejšie signály, ktoré signalizujú zámer druhého človeka.
Risticová uviedla, že ďalším krokom bude využitie pokročilejších technológií na sledovanie očí, aby sa podarilo presnejšie zachytiť mikro-signály, ktoré naznačujú zámer. Vedci tiež plánujú vytvoriť nové videá, kde účastníci cielene používajú pohľad na vyjadrenie úmyslu, čo by mohlo pomôcť identifikovať, či pozorovatelia tieto zámery dokážu správne dekódovať.
Zaujímavým rozšírením výskumu bude aj zapojenie ľudí s neurovývinovými poruchami, ako je autizmus alebo ADHD. Tí totiž často čelia ťažkostiam pri čítaní sociálnych signálov. Výskumníci dúfajú, že sa im podarí identifikovať konkrétny moment v spracovávaní informácií, v ktorom sa ich vnímanie líši od bežnej populácie. „Ide o jednu zo zásadných otázok pri výskume autizmu,“ uzatvára Risticová. „Ktoré mechanizmy fungujú inak a v ktorých momentoch dochádza k odlišnostiam?“
