Aj keď to znie ako scenár z apokalyptického filmu, vedci varujú, že Zem sa v ďalekej budúcnosti môže premeniť na extrémne nehostinné miesto. Štúdia Bristolskej univerzity, publikovaná v prestížnom časopise Nature Geoscience, predpovedá, že o približne 250 miliónov rokov by mohlo ľudstvo definitívne zaniknúť. A podľa vedcov nám nepomôže ani to, ak by sme okamžite zastavili používanie fosílnych palív.
Superkontinent Pangea Ultima: Návrat do minulosti
Výskumný tím použil superpočítač, aby simuloval vývoj Zeme na základe tektonických pohybov a klimatických zmien. Podľa ich modelu sa kontinenty opäť spoja do jednej obrovskej pevniny, ktorú nazvali Pangea Ultima – po vzore pôvodnej Pangey spred stovák miliónov rokov. V článku o tom informuje portál CNN Prima.
„Novovzniknutý superkontinent by v podstate vytvoril trojitý efekt, ktorý by zahŕňal efekt kontinentality, teplejšie Slnko a viac CO₂ v atmosfére, čo by viedlo k zvýšeniu tepla na väčšine planéty,“ vysvetlil doktor Alexander Farnsworth, hlavný autor štúdie.
Extrémne podmienky: Teplo, sucho a nedostatok vody
Spojenie kontinentov spôsobí, že vnútrozemie superkontinentu bude vystavené extrémnemu suchu a horúčavám. Okrem toho vedci predpokladajú častejšie sopečné erupcie, ktoré uvoľnia obrovské množstvá oxidu uhličitého a ďalej zintenzívnia skleníkový efekt. Priemerná teplota na Zemi by sa podľa modelu mohla pohybovať medzi 40 a 50 stupňami Celzia.
Portál Wion uvádza, že „Slnko by sa mohlo na oblohe rozžiariť viac ako doteraz a priemerná teplota by sa pohybovala medzi 40 a 50 stupňami Celzia.“
Osud ľudstva: Bez možnosti úniku
V takýchto podmienkach by planéta stratila väčšinu svojich zdrojov potravy a vody vhodných pre cicavce. Extrémne podnebie by tak znamenalo konečný zánik ľudí aj mnohých ďalších druhov.
„Výsledkom by tak bolo nehostinné prostredie zbavené zdrojov potravy a vody pre cicavce. Extrémne teploty by nakoniec spečatili náš osud. A ľudia spolu s mnohými ďalšími druhmi by vymreli,“ varuje doktor Farnsworth.
Fosílne palivá nás tentoraz nezachránia
Štúdia upozorňuje, že aj keby sme okamžite prestali spaľovať fosílne palivá, tento dlhodobý scenár by to nezmenilo. Súčasné environmentálne opatrenia síce môžu zmierniť dopady klimatickej krízy v najbližších desaťročiach, no geologické a astronomické procesy, ktoré formujú našu planétu, sa tým nezastavia.
Podľa spoluautorky štúdie doktorky Eunice Loovej však netreba podceňovať ani dnešné výzvy:
„Napriek tomu je nesmierne dôležité riešiť aj súčasnú klimatickú krízu, ktorá je dôsledkom ľudských emisií skleníkových plynov. Už dnes zažívame extrémne horúčavy, ktoré škodia ľudskému zdraviu. Preto je zásadné čo najskôr dosiahnuť nulové čisté emisie.“
Ľudstvo: Malý článok vo veľkom príbehu
Z pohľadu celkovej biomasy na planéte tvorí ľudská populácia len 0,01 % všetkého živého, no za krátky čas svojej existencie stihla zničiť až 83 % voľne žijúcich cicavcov. Aj to je pripomienkou, aký veľký vplyv môže mať malá časť biosféry na celkové fungovanie planéty.
Hoci predpokladané vymretie ľudstva nastane až o stovky miliónov rokov, štúdia slúži ako mrazivé varovanie. Prírodné procesy sa možno nedajú zastaviť, no naša zodpovednosť je konať tu a teraz, aby sme spomalili zhoršovanie životného prostredia, ktoré ohrozuje naše zdravie a budúcnosť už dnes.
