Demencia často pôsobí ako náhla a ničivá búrka v živote postihnutých i ich blízkych. Pravdou však je, že Alzheimerova choroba neprepukne zo dňa na deň. Namiesto toho sa pomaly a nenápadne usadí v mozgu, aby tam zostala aj desiatky rokov. Najnovšie vedecké zistenia prinášajú nový pohľad na priebeh choroby, ktorá prebieha len v dvoch výrazných fázach.
Dve odlišné fázy Alzheimerovej choroby
Tím vedcov z Allenovho inštitútu pre vedu o mozgu v Seattli odhalil, že Alzheimerova choroba sa vyvíja v dvoch fázach – tzv. „stealth“ fáze a následnej agresívnej fáze.
Prvá fáza je pomalá, tichá a takmer nebadateľná. Postihuje len niekoľko zraniteľných buniek v mozgu, čo môže trvať aj 10 až 20 rokov. Pacienti a ich okolie si v tejto dobe často nevšimnú žiadne príznaky.
Druhá fáza je rýchlejšia a agresívnejšia. Objavujú sa prvé viditeľné príznaky kognitívneho zlyhania, ktoré poznáme ako demenciu – problémy s pamäťou, myslením a bežnými funkciami.
Táto nová definícia má veľký význam, pretože prvá fáza môže byť kľúčová pre včasnú diagnostiku a efektívnejšiu liečbu. Informuje o tom portál Science Focus.
Spúšťače choroby
Podstatou Alzheimerovej choroby sú dve hlavné bielkoviny: amyloid a tau.
- Amyloid sa hromadí medzi nervovými bunkami v podobe plakov, ktoré narušujú ich komunikáciu.
- Následne tieto poruchy vedú k tvorbe tau proteínov, ktoré sa zamotávajú do vláken a poškodzujú nervové bunky, až spôsobia ich odumretie.
Prvé varovné signály Alzheimerovej choroby
Ako upozorňuje profesor Michael Hornberger z University of East Anglia, najskoršie príznaky Alzheimerovej súvisia s narušením priestorovej orientácie.
Proteíny tau sa najskôr hromadia v časti mozgu zodpovednej za navigáciu, čo vysvetľuje, prečo si niektorí ľudia spočiatku všimnú, že sa začínajú strácať. Až keď choroba zasiahne hipokampus – centrum pamäti, kde sa uchovávajú krátkodobé i dlhodobé spomienky, objavia sa klasické príznaky demencie, napríklad zabúdanie nedávnych udalostí, no zároveň dobrá pamäť na udalosti z minulosti.
Strata kritických neurónov v mozgu
Doterajšie štúdie sa zameriavali na sledovanie proteínov amyloid a tau. Nový prístup vedcov z Allenovho inštitútu však použil umelú inteligenciu na analýzu mozgových tkanív darcov vo veku okolo 88 rokov. Už pri nízkych hladinách amyloidu a tau sa ukázalo, že dochádza k strate dôležitých inhibičných neurónov, ktoré v mozgu tlmia nadmernú aktivitu.
Tieto neuróny fungujú ako brzdy v mozgu, ktoré udržiavajú rovnováhu medzi stimuláciou a upokojením. Ich strata je ako stlačenie plynového pedálu bez fungujúcej brzdy, mozog sa začne nevyrovnane prejavovať, čo môže viesť k postupnému poškodeniu funkcií.
Vedec Kyle Travaglini vysvetľuje, že strata inhibičných neurónov môže umožniť ďalšie poškodenie a urýchliť rozvoj choroby.
Ako možno Alzheimerovu chorobu zachytiť včas?
Diagnostika Alzheimerovej choroby dnes nie je jednoduchá. MRI vyšetrenia treba opakovať, likvorové vyšetrenie je nepríjemné a takisto nákladné.
Sľubnou metódou sú krvné testy. V roku 2024 vedci vyvinuli citlivý test, ktorý dokáže z krvi zachytiť špecifickú formu tau proteínu – p-tau217. Tento test dokáže rozpoznať druhú fázu Alzheimerovej s presnosťou až 92 %, a čo je najdôležitejšie, identifikuje chorobu už v prvej fáze.
Ak sa klinické skúšky podaria, test môže byť dostupný v priebehu najbližších desiatich rokov.
Genetika a riziko demencie
Riziko vzniku Alzheimerovej choroby môžu ovplyvniť aj gény. Najvýznamnejším je gén APOE, ktorý má tri hlavné varianty:
- APOE3 – najbežnejší, nemení riziko choroby.
- APOE2 – zriedkavý, môže mať ochranný účinok.
- APOE4 – zvyšuje riziko demencie. Jeden kópia zdvojnásobuje riziko, dve kópie až desaťnásobne.
Približne 2 % populácie má dve kópie APOE4, medzi nimi napríklad herec Chris Hemsworth. Ale nie každý, kto má tento gén, chorobu dostane, a naopak, mnohí bez neho áno.
Čo robiť, ak ste v rizikovej skupine?
Vedci veria, že práve v prvej fáze by mohli včasné zásahy spomaliť alebo zastaviť chorobu. Momentálne však ešte prebiehajú štúdie, ktoré majú určiť najúčinnejšie preventívne opatrenia.
Jasnou radou je však zlepšovať zdravie srdca, pretože zdravé srdce znamená aj zdravý mozog.
- Sledujte tlak a cholesterol.
- Udržiavajte si primeranú hmotnosť.
- Obmedzte alkohol (nie viac než 14 jednotiek týždenne).
- Pravidelne cvičte.
- Zvládajte cukrovku.
- Nezabúdajte na nevyhnutné odvykanie od fajčenia.
Starajte sa o svoje zmysly
Prekvapivo veľký vplyv na riziko demencie má aj zhoršený sluch a zrak.
- Strata sluchu môže zdvojnásobiť až päťnásobne riziko kognitívneho úpadku.
- Sociálna izolácia a zhoršená komunikácia prispievajú k atrofii mozgu.
- Korekcia zraku, napríklad nosenie okuliarov, môže znížiť riziko.
Môžeme demencii predísť?
Najdôležitejšou správou je, že až takmer polovica rizika demencie závisí od našich životných návykov a môžeme na nich aktívne pracovať.
Profesor Albert Hofman z Harvardu zdôrazňuje, že fatalistický pohľad na demenciu ako nevyhnutný dôsledok starnutia treba zmeniť. Podobne ako pri srdcových chorobách alebo mŕtvici vieme včasným zásahom výrazne znížiť riziko, tak aj pri demencii máme šancu zlepšiť kvalitu života a oddialiť jej nástup.
