Zlín je neodmysliteľne spätý s menom Baťa. Prítomnosť tohto slávneho podnikateľa cítiť v meste na každom kroku – od nemocnice cez univerzitu až po hlavnú triedu pomenovanú po Tomášovi Baťovi. Nezabúda sa ani na jeho brata Jána Antonína, ktorého meno nesie jedna z ulíc. Táto silná prítomnosť vyvoláva u niektorých ľudí dojem, že Zlín preháňa s kultom Baťu. Avšak historický kontext tento silný vzťah vysvetľuje – vďaka firme Baťa sa počet obyvateľov mesta po prvej svetovej vojne počas dvoch desaťročí zdesaťnásobil.
Nie je prekvapujúce, že Zlín si dodnes hlboko ctí odkaz Tomáša Baťu. Práve vďaka dynamickému rastu jeho firmy sa počet obyvateľov mesta po prvej svetovej vojne v priebehu dvadsiatich rokov zvýšil desaťnásobne.
Nájdeme však aj miesta, kde je úcta k Baťovi ešte výraznejšia. Jedným z nich je slovenské mesto Partizánske, ktoré má dnes približne 21-tisíc obyvateľov. Meno legendárneho podnikateľa tu nesie nielen miestne pivo, ale aj káva z tunajšej pražiarne. O tom, akú významnú úlohu tu Baťa zohral, svedčí aj fakt, že mesto kedysi oficiálne nieslo názov Baťovany. Po nástupe komunistického režimu sa však meno známeho podnikateľa stalo nevhodným, a preto bolo mesto premenované na Partizánske. Píše portál idnes.cz.
Mesto, ktoré vzniklo v mene Baťu
História Partizánskeho sa začína v roku 1939, kedy firma Baťa postavila továreň na okraji vtedajšej obce Šimonovany.
Mesto nieslo názov Baťovany až do nástupu komunistickej moci, kedy sa meno kapitalistického podnikateľa stalo nevhodným. Premenovanie na Partizánske však malo opodstatnenie – počas Slovenského národného povstania sa mesto stalo významným centrom protifašistického odboja. Baťova firma podporila povstalcov finančne a mnohí jej zamestnanci sa priamo zapojili do bojov. Vedenie firmy ich nielen chránilo pred represáliami, ale im dokonca vyplácalo mzdy počas ich účasti v povstaní.
Medzi významných účastníkov patrí aj Jozef Trojan – správca veľkostatku, ktorý sa neskôr stal jedným z partizánskych veliteľov. Po porážke povstania sa spolu s ďalšími uchýlil do hôr, kde v odboji pokračoval.
Pamäť v kameni aj každodennom živote
Centrum Partizánskeho dnes zdobí architektonicky veľkorysé Námestie Slovenského národného povstania, ktorého súčasťou je aj modernistický kostol Božského Srdca Ježišovho od architekta Vladimíra Karfíka – tvorcu slávneho zlínskeho „mrakodrapu“. Obyvatelia sa hrdo chvália, že ich námestie je rozľahlejšie než pražský Václavák.
Ešte donedávna kazil panorámu centra obrovský panelák z čias komunizmu, obývaný prevažne sociálne slabšími. Budova, označovaná za hanbu mesta, bola v roku 2020 zbúraná a radnica plánuje priestor revitalizovať vrátane doplnenia vodných prvkov.
Na námestí sa nachádza pomník SNP aj pamätník Jánovi Antonínovi Baťovi.
Socha Tomáša Baťu bola premiestnená z areálu továrne priamo do centra – na dôstojnejšie miesto.
Živý odkaz medzi generáciami
Miestna samospráva na čele s primátorom Jozefom Božikom aktívne udržiava baťovský duch. Spolupráca s mestom Zlín má dlhoročnú tradíciu – konajú sa výmenné pobyty študentov, spoločenské i športové akcie. Ľudia staršej generácie vnímajú Zlín ako symbol pokroku a nostalgicky si spomínajú na jeho vplyv.
Príkladom je Štefan Pavelka, ktorého otec – pôvodom zo Slovenska – pôsobil v Zlíne ako správca železničnej trate. Po tom, čo bol v roku 1946 prepustený pre svoje nekomunistické presvedčenie, mu firma Baťa ponúkla prácu najprv vo Svite a neskôr v Partizánskom. Pavelka tu prežil celý život, pracoval v obuvníckom priemysle a patril medzi zakladajúcich členov miestneho aeroklubu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
