V posledných rokoch sme svedkami zreteľného posunu v tom, ako štát pristupuje k regulácii života svojich občanov. Slovensko sa z krajiny s relatívne voľným prístupom k osobnej slobode pomaly mení na štát, ktorý čoraz viac diktuje, čo je „správne“ pre jednotlivca.
A to nielen v oblasti zdravia, ale aj spotreby a životného štýlu. Tento trend sa naplno odráža v pripravovanom konsolidačnom balíku, ktorého cieľom je získať nové financie do štátneho rozpočtu. Značná časť týchto príjmov má pochádzať práve z vyšších daní na takzvané hriešne tovary.
Dane ako nástroj kontroly
Slovenská republika zaviedla v poslednom období viacero nových daní – napríklad na sladené nápoje a energetické drinky. Tieto produkty sú teraz zaťažené sadzbou 15 až 30 centov za liter, a to bez ohľadu na ich konkrétne zloženie. K tomu sa pridali zvýšené dane na nikotínové vrecúška a elektronické cigarety, ako aj pravidelné navyšovanie sadzieb na klasický tabak.
Tieto opatrenia síce môžu byť prezentované ako snaha o zlepšenie verejného zdravia, no v praxi ide o efektívny spôsob, ako zvýšiť príjmy štátu. Aktuálne už takzvané hriešne dane prinášajú do rozpočtu približne 1,5 miliardy eur ročne. No odborníci upozorňujú, že tieto opatrenia najviac zasahujú nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré majú často obmedzené možnosti zmeny spotrebiteľského správania.
Sloboda pod tlakom štátu
Podľa aktuálneho hodnotenia Indexu pestúnskeho štátu 2025 si Slovensko výrazne pohoršilo v oblasti osobnej slobody. Zo sledovaných 29 európskych krajín sa prepadlo z 24. na 17. miesto. Tento index sleduje, do akej miery štát reguluje správanie občanov v oblastiach ako jedlo, alkohol či tabak. Čím vyššia pozícia v rebríčku, tým viac zásahov do slobody jednotlivca.
Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko, Taliansko či Česká republika ostávajú pri liberálnom prístupe, Slovensko sa približuje ku krajinám s prísnou štátnou kontrolou – ako sú Turecko či Litva. Tento posun vyvoláva otázky o budúcnosti osobnej slobody a kompetenciách štátu v rozhodovaní o životoch občanov.
Od slobody k regulácii každodenného života
Analytici varujú, že raz nastavený precedens môže viesť k ešte širšiemu zásahu do osobnej sféry. Dnes sú na muške tabak, cukor či energetické nápoje, no zajtra to môže byť napríklad dĺžka spánku alebo spôsob, akým používame mobilné technológie. Ide o otázku princípu – kde sa končí ochrana verejného zdravia a začína neprimeraná kontrola?
Ako upozorňuje analytik na Finsider.sk, Radovan Ďurana z INESS: „Slobodná spoločnosť nestojí na štáte, ktorý vychováva dospelých ako deti.“ Podľa neho je kľúčové, aby občania mali právo niesť zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia, a nie byť neustále usmerňovaní zhora.
Ekonomická nesloboda sa spája s osobnou
Súčasné zmeny sa netýkajú len peňaženiek občanov, ale aj ich základných práv a slobôd. Ekonomické opatrenia zamerané na zvýšenie príjmov štátu sa čoraz častejšie prelínajú so zásahmi do osobnej autonómie. Konsolidačný balík tak nie je len o číslach a rozpočte – je predovšetkým odrazom širšieho posunu v tom, ako štát chápe svoju rolu voči občanom.
