Bolesť, ktorú slová len ťažko vystihnú. Malý Tomáško (†11) zo Záhoria, ktorého život vyhasol po nákaze smrteľne nebezpečným parazitom Naegleria fowleri, navždy odišiel v utorok v nemocnici v Bratislave. Chlapec, ktorý statočne bojoval do poslednej chvíle, sa stal symbolom nevinnosti a sily – a jeho odchod hlboko zasiahol nielen jeho najbližších, ale celé okolie.
Slnečné lúče zaliali Plavecký Štvrtok, no v obci panoval temný smútok. V sobotu sa tu konala posledná rozlúčka s blonďavým chlapčekom, ktorý podľahol zákernému parazitovi napádajúcemu mozog, píše portál Čas.sk. Smútiaci sa začali schádzať už hodinu pred pohrebom. Do domu smútku a jeho okolia prišlo okolo 200 ľudí – priatelia, rodina, známi, ale aj úplne neznámi, ktorí chceli vyjadriť sústrasť. Nechýbali futbalové tímy z Plaveckého Štvrtka a Lozorna, kde Tomáško hrával. Jeho spoluhráči pripravili nástenky na pamiatku a pred domom visel dres reprezentanta Ďuricu i Slovana.
Počas cirkevného obradu zazneli aj slová jeho sestry Tamarky, ktoré dojali všetkých prítomných: „Tomáško bol iný v tom, že nerobil furt blbosti, ako iní chalani. Mnohí neuniesli žiaľ a zaplavili ich slzy, iní museli vyjsť z domu smútku pretože neustáli bolesť. Vyrovnávanie sa z jeho smrťou bude trvať ešte dlho.„
Dojemné slová do neba
Rozlúčka začala dojemnými slovami. „Rozpoviem vám príbeh o malom anjelovi, ktorý putoval svetom. Tento anjel neprišiel sám, ale so svojou sestrou. A prišli do rodiny, aby priniesli nádej, radosť a božský pokoj. A tieto slová, nádej, radosť a pokoj, majú pre nás všetkých veľmi silné posolstvo. V tom momente, ako sa anjelik dostal na zem, nebo o neho prišlo. Nie však navždy, iba na chvíľu. Kde si som čítala, že každý anjel má svoje poslanie a keď ho naplní, odletí späť. Poslaním nášho Tomáška bolo naučiť nás ho na dobro a veriť v dobro. On svojou detskou úprimnosťou každý deň ukazoval, ako treba žiť. On bol šťastným dieťaťom milujúcej rodiny, ktorý rád športoval, zabával, povzbudzoval.
Ochraňoval slabších a často bol veľkou oporou aj nám. Okolo seba vždy veľa kamarátov. Ich dom bol stále plný detí a všetci sa tam cítili. Jeho najväčšou záľubou bol futbal, ku ktorému ho priviedol dedko. Keď mu tatko kúpil prvé kopačky, z dedka sa stal tréner na plný úväzok. Učil ho nie len futbalu, ale aj rešpektovaniu pravidiel a športové správanie. Jeho najväčším fanúšikom bol samozrejme tatko, ktorého tak veľmi obdivoval. A keď mal smutnú náladu, alebo bol zranený, utekal do mamkinej náruče, ktorá bola vždy pripravená pre silné objatie. Viete, Tomáško bol jedinečný.
On nikdy nepotreboval veľa oddychovať. On bol stále v pohybe. Pozorne vnímal ľudí okolo seba a pre každého mal nejaké pekné slovo. On mal taký zvláštny dar upokojovať tých, ktorí to potrebovali a stále chrániť tých, ktorí boli zraniteľní. Možno preto aj často hovorili, že je ako malý anjel na zemi. Prišiel však deň, kedy sa skončilo pozemské putovanie tohto anjelika. Pán Boh ho povolal späť do neba. A my sme sa mu ani nestihli poďakovať.
Drahý Tomáško, dnes sa s tebou naposledy lúčia: Maminka, tatko, Tamarka, babka a dedko, krsní rodičia, Miško, Soňa a Adamko s Maťkom, Katka, Peťo, Simonka, Sebinko a Samko, babka Jarka a Mili, Radka s Eliškou, ako aj ostatná nemenovaná rodina. A lúčia sa aj kamaráti, spolužiaci s triednou pani učiteľkou Katkou, ako aj všetci zamestnanci školy. Lúčia sa aj futbalisti z Plaveckého štvrtka, ale aj z Lozorna. A lúčim sa aj v mene svojho a v mene všetkých obyvateľov Plaveckého Štvrtka. Tomáško, navždy budeš v našich srdciach.“
Zázrak, ktorý trval príliš krátko
Tomáško a jeho sestra boli pre svojich rodičov zázrakom. Lekári ich pripravovali na to, že deti nikdy mať nebudú – no osud to zariadil inak. Dvojčatá boli splneným snom, darom z neba. Aj preto je strata o to bolestivejšia. „Tomáško bol veľmi bystrý, miloval pohyb a šport. Na plavecký kurz sa nesmierne tešil, išiel tam aj so sestričkou. Kde sa presne nakazil, dnes už nik s istotou nepovie,“ prezradil blízky priateľ rodiny so slzami v očiach.
Chlapček mal veľa kamarátov, ktorí sa s jeho smrťou vyrovnávajú veľmi ťažko. Pre mnohých je predstava, že ho už nikdy neuvidia, neznesiteľná.
Žiaľ, ktorý zasiahne každého rodiča
„To, čo sa stalo, je neprenosná bolesť. Rodičia sa z toho budú spamätávať ešte veľmi dlho. A celá dedina s nimi. Niečo takéto sa nedá opísať ani pochopiť,“ povedala jedna z obyvateľiek dediny so slzami v očiach. Ľudia na sociálnych sieťach zaplavili rodinu kondolenciami a prejavmi sústrasti, no každý vie, že žiadne slová nedokážu zmierniť tú prázdnotu, ktorú teraz cítia rodičia a súrodenci.
„Nikto nemá silu, ktorá by dokázala túto ranu zaceliť. Čas pomôže trochu otupiť bolesť, no tá jazva zostane navždy,“ napísala jedna z diskutujúcich.
Kúpalisko pod drobnohľadom
Začiatkom júna bol Tomáško so školou na plaveckom výcviku v Štúrove. Tam pravdepodobne prišiel do kontaktu s nebezpečným parazitom, ktorý sa dostáva do mozgu cez nos a spôsobuje smrteľný zápal. Kúpalisko Vadaš bolo krátko po tragédii uzatvorené a aktuálne sú prístupné len niektoré bazény. Vyšetrovanie stále prebieha.
Napriek enormnému úsiliu zdravotníkov a nádeji, ktorú si uchovávali rodičia, sestra, spolužiaci i celý tím lekárov, sa zázrak, žiaľ, nekonal. „Napriek maximálnemu úsiliu všetkých odborníkov sa život Tomáška nepodarilo zachrániť,“ potvrdila hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb Dana Kamenická.
