Kazachstan nesie dodnes ťaživé dedičstvo sovietskych jadrových testov. Desaťročia po výbuchoch, ktoré zanechali na krajine aj ľuďoch nezmazateľné stopy, bojujú preživší o uznanie, odškodnenie a lepšiu budúcnosť.
V roku 1965 odpálil Sovietsky zväz v Kazachstane atómovú bombu desaťkrát silnejšiu než tá, ktorá zničila Hirošimu. Výbuch vytvoril kráter, z ktorého vzniklo jazero Šagan, dnes známe pod názvom „atómové jazero.“
Oblak rádioaktívneho spadu zasiahlo nielen okolie, ale podľa odhadov až dvadsať percent zamorenej látky preniesol vietor až do Japonska. Odhaduje sa, že v Kazachstane bolo kontaminovaných 1,5 milióna ľudí, ktorí dodnes trpia následkami – rakovinou, neplodnosťou či ochoreniami srdca.
Tichá smrť a pretrvávajúce trápenie
Jadrové testy v oblasti Semej prebiehali od roku 1949 až do roku 1989, píše portál idnes.cz. Celkovo ich bolo 456, pričom rádioaktívne žiarenie poškodilo DNA obyvateľov a zasiahlo aj ďalšie generácie.
„Pamätám si, ako moji spolužiaci zomierali na rakovinu, dokonca aj šesťroční,“ spomenula Olga Petrovskajavová, ktorá pre Daily Telegraph opísala hrôzy svojho detstva. Sama prišla o brata, tetu a v 60. rokoch zažila niekoľko potratov. Dnes, ako 78-ročná dôchodkyňa, vedie združenie, ktoré už desaťročia bojuje za práva obetí.
Po rozpade Sovietskeho zväzu získali niektorí obyvatelia právo na skromné kompenzácie – pár dní dovolenky navyše a príspevok na lieky, ktorý v prepočte predstavuje približne 40 eur. Podmienkou je „jadrový pas“, knižka s obrázkom atómového hríbu.
„Momentálne je zákon nastavený tak, že za preživšieho jadrových testov sa považuje len človek, ktorý tu žil medzi rokmi 1949 a 1991,“ uviedla Maira Abenovová, zakladateľka združenia Polygon 21. V 90.
Podľa aktivistky Mairy Abenovovej tieto sumy zďaleka nestačia na pokrytie nákladov na zdravotnú starostlivosť. „Malé príspevky situáciu nevyriešia. Na to by sa musela zmeniť celková ekonomika v regióne,“ varuje Abenovová.
So svojim spolkom Polygon 21 preto vytvorila petície, ktoré adresovala aj OSN. Obáva sa aj rastúceho vplyvu Ruska, ktoré v roku 2023 odstúpilo od zmluvy zakazujúcej jadrové testy.
Elektrina za cenu strachu?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
