Najnovšia analýza priniesla znepokojivý pohľad na finančnú realitu mnohých slovenských domácností. Až 51 % rodín s deťmi žije z mesiaca na mesiac, bez výraznejšej rezervy či možnosti šetrenia.
Znamená to, že každý druhý rodič si nemôže dovoliť žiadne väčšie výdavky, ak mu náhle pribudnú nečakané náklady. Dôvod? Neustále rastúce výdavky spojené so starostlivosťou o deti a bežné fungovanie domácnosti.
Bezdetní na tom nie sú o veľa lepšie
Možno by sa dalo očakávať, že ľudia bez detí budú mať omnoho stabilnejšiu finančnú situáciu. Avšak prieskum zverejnený na teraz.sk, ukazuje, že až 37 % z nich taktiež žije bez rezervy, teda z výplaty na výplatu. Aj keď ich mesačný rozpočet býva menej napätý, často sa to neodráža v lepšej schopnosti šetriť. Jedným z dôvodov je vyššia spotreba – bezdetní si častejšie doprajú a míňajú na veci, ktoré reálne nepotrebujú.
Šetrenie ostáva výzvou pre väčšinu Slovákov
Základnú finančnú rezervu, ktorá by mala predstavovať minimálne šesťnásobok mesačných príjmov, má len približne 40 % opýtaných. Bez ohľadu na to, či majú deti alebo nie. Tento údaj poukazuje na celkovo slabú finančnú gramotnosť a nedostatok dlhodobej finančnej stratégie.
Prekvapivo, rozdiel medzi skupinami takmer neexistuje. Aj keď rodičia majú objektívne vyššie výdavky, bezdetní sa častejšie dopúšťajú impulzívnych nákupov, ktoré ich oberajú o možnosť tvorby rezervy.
Investovanie ako krok vpred?
Pokiaľ ide o zhodnocovanie peňazí, teda investovanie, situácia opäť nevykazuje výrazné rozdiely medzi rodinami s deťmi a bezdetnými pármi. Iba 36 % rodičov a 39 % bezdetných investuje. Zvyšok populácie tak necháva svoje úspory ležať na bežných účtoch, kde strácajú hodnotu v dôsledku inflácie. Hoci by práve investovanie mohlo byť cestou k väčšej finančnej slobode, stále ide o nedostatočne využívaný nástroj.
Zaujímavým zistením je aj rozdiel v spôsobe nakladania s peniazmi. Zatiaľ čo bezdetní ľudia si častejšie doprajú drahšie veci – až 60 % z nich potvrdilo, že si občas kúpia niečo „pre radosť“, u rodičov je to len 44 %. To môže súvisieť s tým, že financie v rodinách s deťmi sú častejšie investované do potrieb detí – od stravy, cez oblečenie až po mimoškolské aktivity.
Finančná stabilita nie je o príjmoch, ale o disciplíne
Jednoznačným posolstvom celej analýzy je, že výška príjmu automaticky neznamená aj lepšiu finančnú stabilitu. Rozhodujúca je predovšetkým schopnosť kontrolovať výdavky a vedome plánovať rozpočet. Bez ohľadu na to, či má človek deti alebo nie, ak chýba finančná disciplína a dlhodobé ciele, rezervy jednoducho nevznikajú. V čase rastúcich cien a neistoty na trhu práce tak ostáva veľká časť Slovákov v neustálom napätí.
