Najneskôr v minulom roku sa na ukrajinskom bojisku začali čoraz viac uplatňovať improvizované drony, ktoré na prenos obrazu a riadenie nevyužívajú klasické rádiové spojenie, ale tenký optický kábel.
Prvé modely takto vybavených koptér mali reálny dosah len niekoľko kilometrov, no vďaka vysokej odolnosti voči rušeniu si ich rýchlo osvojili obe strany – Ukrajina aj Rusko. Na sociálnych sieťach sa preto už po krátkom čase začali objavovať zábery krajiny popretkávanej hustou bielou „pavučinou“ optických vlákien. Vzhľadom na odolnosť materiálu môže ísť v budúcnosti o vážny ekologický problém – najmä v oblastiach, kde sa pred vojnou intenzívne poľnohospodárčilo.
Ak sa pozrieme napríklad na technickú špecifikáciu 0,195 mm vlákna od spoločnosti Molex, zistíme, že jeho jadro tvorí kremenné sklo (synthetic fused silica), ktoré je obalené tepelne odolnými polymérmi na báze polyimidov, ako je napríklad Kapton. Takýto materiál sa v prírode rozkladá veľmi pomaly a predstavuje ďalší dlhodobý zásah do krajiny.
Zdroj: X/Military News USA
Obe strany konfliktu – a samozrejme aj Čína ako kľúčový a pomerne lacný dodávateľ – sú mimoriadne flexibilné, takže rekordy z minulého roka sú už minulosťou, píše portál Živě. Cievky s vláknom sa postupne zväčšovali a s nimi rástol aj dolet dronov. Z niekoľkých kilometrov sa stali desiatky. Na začiatku tohto roka sa jedna z ukrajinských vojenských celebrít – Robert Josypovyč Brovdi, známy ako „Maďar“ – pochválil na sociálnych sieťach hexakoptérou s obrovským navíjacím bubnom.
Tento bývalý poľnohospodársky podnikateľ sa počas vojny preslávil svojimi osobitými videami a komentármi, v ktorých dokumentuje činnosť svojej improvizovanej dronovej jednotky – Maďarovi vtáci. A keďže „vtáci“ odvádzali mimoriadne efektívnu prácu, Brovdi bol nedávno vymenovaný za veliteľa bezpilotných systémov ozbrojených síl Ukrajiny.
Rusi prekročili 50 km hranicu
Zdá sa však, že ani 41-kilometrový rekord nebude konečný. Na ruských telegramových účtoch sa už objavili (hoci zatiaľ neoverené) videá, na ktorých sú zobrazené čínske cievky s až 50 kilometrami optického vlákna. Podľa jedného z videí váži celý tubus aj s elektronikou len 3,8 kilogramu a obraz z kamery dronu sa prenáša bez viditeľného oneskorenia.
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že minimálne kratšie misie fungujú spoľahlivo. Optické FPV drony úspešne útočia a monitorujú aj tam, kde je rádiové spojenie silno rušené. Je to najmä vďaka tomu, že sa vlákno odvíja z bubna priamo na drone – nie od operátora. Po odvinutí klesá na zem, kde zostáva pokojne ležať.
Riziko predstavujú najmä prelety ponad frekventované oblasti – napríklad cesty, kde by mohlo dôjsť k pretrhnutiu vlákna prechádzajúcim vozidlom – a samozrejme samotný útok či akrobatické manévre v tesnej blízkosti prekážok, pri ktorých sa môže kábel zamotať alebo poškodiť.
