Systém verejnej správy čelí dlhodobo neefektívnym postupom, čomu podlieha aj slovenská samospráva. Splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák (Hlas-SD) v diskusii Téma s Petrom Bielikom v Televízii SPARK otvorene pomenoval slabiny súčasného systému a predstavil konkrétne kroky smerujúce k efektívnejšiemu a na občana orientovanému štátu. Zásadné zmeny by sa mali dotknúť rozdrobenosti obcí, kompetencií, financovania, kontroly aj samotného volebného systému.
„Demokraciu na Slovensku sme nevybudovali pre občanov, ale pre politikov. Sú to oni, kto v konečnom dôsledku rozhoduje, hýbe spoločnosťou a ešte z toho ťažia aj benefity,“ vyhlásil hneď v úvode Michal Kaliňák. Upozornil, že máme 2 900 obcí a miest, pričom až 60 % z nich má menej ako tisíc obyvateľov. „Z tých tisíc obyvateľov by sme všade mali vygenerovať kvalitného starostu, kvalitných poslancov, stavebný úrad, správu vecí verejných atď., čo je samozrejme mimoriadne náročné,“ dodal.
Podľa Kaliňáka je slovenský model verejnej správy extrémne rozdrobený a neefektívny. „Máme rozbujnenú štátnu a verejnú správu, množstvo inštitútov a príspevkových organizácií, tisíce poslancov a úradníkov,“ konštatoval.
Neúmernosť kompetencií
Kaliňák upozornil, že štát síce odstupňoval okresné úrady podľa veľkosti a agendy, no samosprávy majú všetky rovnaké množstvo kompetencií – až 4 300. „Samosprávy sa neodstupňovali, ale štát priznal, že okresy treba odstupňovať, lebo si nie sú rovnaké. 4 300 kompetencií na pleciach najmenšej dediny aj hlavného mesta je veľký rozdiel,“ vysvetlil. Podľa neho je potrebné začať diskutovať o odstupňovaní kompetencií aj v samosprávach, aby občan dostal služby, na ktoré má nárok.
Jedným z riešení je zriadenie centier zdieľaných služieb, ktoré už pilotne fungujú v 21 okresoch a pokrývajú viac ako 400 samospráv a 560-tisíc obyvateľov. „Priznali sme, že mať účtovníka v každej dedine je náročné z hľadiska financií a platu, ale nemôžeme ich získať na plný úväzok. Jedna účtovníčka, jeden projektový manažér, jeden expert na verejné obstarávanie a jeden právnik – jeden človek pre celý okres, pre celé centrum. A tak sa to rozbehlo,“ vysvetlil Kaliňák. Každá samospráva tak bude prispievať len na to, čo reálne potrebuje. „To je podobné ako matrika – nepotrebujete ju každý deň, ale keď treba, musí byť dostupná a kvalitná,“ dodal.
Budúcnosť v zlučovaní agendy
Diskusia o zlučovaní obcí je podľa Kaliňáka nevyhnutná, no upozorňuje na potrebu jasných pravidiel. „Budúcnosť obcí a samospráv je v spájaní, ale aj v agende. Musíme začať spájať agendu. Nech je starosta starostom, dedina dedinou, kým ľudia kandidujú a chcú voliť, ale poďme zlúčiť obce iba vo výkone agendy. Lebo to je efektívne a to sa dá aj ekonomicky udržať,“ povedal.
Ak v obci nikto nechce kandidovať, podľa Kaliňáka sa tak dobrovoľne vzdáva samosprávnosti a musí sa zlúčiť so susednou obcou, aby bola opäť politickou jednotkou.
Množstvo poslancov
Slovensko je podľa Kaliňáka „krajina poslancov“, máme ich 20-tisíc, v Česku je ich až 60-tisíc. Výška odmien je však veľmi rozdielna: „V malých dedinách nie je žiadna odmena alebo symbolických 20 eur na konci roka, kde sa aj tak všetci stretnú pri vianočnej kapustnici,“ uviedol. Naopak, v mestách môže byť odmena poslanca vyššia ako plat starostu či primátora. Ako však zabezpečiť, aby boli odmeny pre poslancov adekvátne?
„Jedna vec je primeranosť a druhá vec je, ak je poslanec, ktorý má odmenu ako poslanec mestskej časti, mesta alebo VÚC a k tomu je ešte členom jednej alebo dvoch dozorných rád. To je už pomerne veľký balík peňazí na to, že ide o profesionálneho komunálneho poslanca a má možno ešte väčší príjem ako samotný starosta či primátor, ktorý má zodpovednosť za každý podpis,“ upozornil Kaliňák s tým, že na túto tému sa chce zamerať už toto leto.
Nový zákon je nevyhnutný
„Samosprávy existujú 35 rokov, ale nemáme zákon o kontrolnej činnosti v samospráve. Hlavný kontrolór v obciach má iné parametre ako hlavný kontrolór na VÚC. 7% samospráv na Slovensku nemá hlavného kontrolóra. Áno, porušujú tým zákon, no na druhej strane za to nemôžu. Ak nikto nechce byť hlavným kontrolórom, je to problém,“ vysvetlil Kaliňák.
Navrhuje preto, aby hlavný kontrolór musel zložiť skúšky odbornej spôsobilosti a bol nezávislý aj v praxi, nielen na papieri. „Kontrolór musí byť nezávislý. Ak ho zvolí zastupiteľstvo, pravdepodobne bude produktom zákulisných dohôd. Zastupiteľstvo mu schváli plat, odmeny aj plán práce. V čom je tá nezávislosť?“ pýta sa Kaliňák.
Kaliňák avizuje rýchle legislatívne zmeny, ktoré majú nastaviť nový model komunálneho manažmentu. Navrhuje tiež zlúčenie zákonov o majetku obcí a VÚC do jedného, aby platil rovnaký meter pre všetky samosprávy. „Máme zákon o majetku obcí a zákon o majetku VÚC. V mnohom sú úplne odlišné. Nestačí nám jeden zákon, kde bude rovnaký meter na to, ako narábať s majetkom samosprávy?“ pýta sa Kaliňák. Navrhuje tiež, aby každá obec mala povinnosť do 90 dní po voľbách určiť, pod ktoré centrum zdieľaných služieb bude patriť, podobne ako je to v Maďarsku či Poľsku.
Viac slobody pre samosprávy
Kaliňák hovorí o dôležitosti miestnych daní a poplatkov. „Poplatok za rozvoj už bol schválený v parlamente a umožnili sme, aby samosprávy mohli rozhodnúť, na aké kapitálové investície použijú peniaze, vrátane pozemkových úprav, územných plánov, vodovodu a kanalizácie alebo strategických dokumentov,“ vysvetlil.
Novinkou je tzv. inflačný automat: „Ak sa budú medziročne dvíhať ceny stavebných materiálov, tak práve o výšku inflácie sa automaticky každý rok navýši a kopíruje infláciu poplatok za rozvoj bez toho, aby o tom rokovalo zastupiteľstvo. Toto sme už dali do zákona a je otázka, či sa nám to podarí dať aj do iných zákonov,“ dodal Kaliňák.
Pri dani z nehnuteľností chce, aby samosprávy mali výlučnú zodpovednosť za výšku sadzieb. „Čím viac vyberiete, o to máte viac peňazí. Dane ale musia byť za službu, nie za trest. Úlohou starostu je presvedčiť, že daň premení na službu,“ vysvetlil.
Koniec jedného volebného obvodu
Kaliňák predstavil návrh na zrušenie jedného volebného obvodu a obmedzenie príspevkov za voľby politickým stranám. „Nemôže sa stávať, že strany si zháňajú ľudí do volebných komisií alebo na kandidátku na sociálnych sieťach. Nemôže sa stávať, že v parlamente máme poslancov so stovkami krúžkov, veď oni neboli zvolení. Oni sa vyskytli vďaka dobrému miestu na kandidátke. To znamená, že tieto zmeny prispievajú k tomu, že sa každá strana musí spamätať,“ vyhlásil Kaliňák.
Pripomenul, že až 67 % ľudí na Slovensku chce voliť poslancov Národnej rady v regiónoch. „To nie je otázka, čo si myslí nejaká politická centrála alebo líder s ôsmimi poradcami. To je reálne zrkadlo ľudí v regiónoch. Ktokoľvek nechce zmenu alebo k nej neprispeje, jednak ignoruje 67 % ľudí na Slovensku s ich konzistentným názorom a na druhej strane sa otočí chrbtom viac ako polovici vlastných voličov pri parlamentných voľbách,“ zdôraznil.
Podľa Kaliňáka by najbližšie voľby mali byť posledné v jednom volebnom obvode. „Až šesť rokov by mali strany na to, aby sa konečne spamätali. Je to seriózna šanca aj pre tú najviac znevýhodnenú stranu,“ povedal. Kaliňák opakovane zdôrazňuje, že reforma samosprávy musí byť výsledkom odbornej diskusie a spolupráce so samosprávami, nie diktátu zhora. „Ten systém dnes funguje vďaka ľuďom. Nie vďaka nostalgií, alebo vďaka tomu, že sa im chce chodiť do roboty. Oni to už robia kvôli srdcu, lebo ten systém má vážne problémy,“ uzavrel Michal Kaliňák.
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na našom YouTube
