Rastlinné alternatívy mlieka už dávno nie sú len trendom medzi vegánmi. Ovsené mlieko je čoraz bežnejšie v kaviarňach aj domácnostiach, no jeho hlavný konkurent – kravské mlieko – si stále drží dominantné postavenie. Ako sú na tom z výživového hľadiska a čo môže zavážiť pri ich výbere?
Nižšie kalórie, menej bielkovín
Ovsené mlieko obsahuje menej kalórií aj tuku než kravské, no má výrazne nižší obsah bielkovín. Často je však obohacované o vápnik, vitamín D či B12.
Kravské mlieko je naopak prirodzene výživovo komplexnejšie – obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny a viac bielkovín.
Pozrite si výživové hodnoty na 100 ml:
Stáročia verzus novinka
Kravské mlieko má na Slovensku silnú tradíciu, pestuje sa tu dobytok a mliečne produkty sú súčasťou jedálnička už po generácie.
Ovsené mlieko je novinka posledných rokov – jeho spotreba však prudko rastie, najmä v mestách a medzi mladými dospelými.
Čo vedie v regáloch?
Slováci v roku 2023 spotrebovali priemerne 160 litrov kravského mlieka na osobu, no spotreba stagnuje alebo mierne klesá.
Naproti tomu dovoz ovseného mlieka rastie dvojciferne – hlavní dodávatelia sú Švédsko, Nemecko a Rakúsko. Na Slovensku zatiaľ ovsené mlieko nevyrábame vo veľkom.
Tipy na použitie
Kravské mlieko sa hodí na varenie, do kávy, pečenia či do omáčok.
Ovsené mlieko vynikne v kašiach, smoothie a kávach, keďže vytvára bohatú penu a má jemne sladkastú chuť. Vhodné je pre ľudí s intoleranciou na laktózu alebo tých, čo chcú znížiť uhlíkovú stopu.
Dostupnosť a cena
Kravské mlieko je lacnejšie – bežne okolo 1 €/liter. Ovsené mlieko je drahšie (1,8 až 2,5 €/liter), no zvyšuje sa jeho dostupnosť – nájdeme ho už aj v diskontoch a drogériách.
Očakáva sa ďalší pokles ceny s rastom dopytu a možným vstupom domácich výrobcov.
Kozie mlieko obsahuje viac minerálnych látok než kravské
Vo vyššom percentuálnom zastúpení obsahuje aj ďalšie minerálne prvky, ako sú:
- horčík,
- draslík,
- fosfor,
- meď,
- zinok,
- stopové prvky (mangán a chróm).
Obsahuje takisto prospešnú mikrobiotu, ktorej niektorí zástupcovia pozitívne ovplyvňujú zdravotný stav konzumentov. Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) z Centra biovied vyselektovali a charakterizovali postbioticky aktívne baktérie na ich použitie pri výrobe produktov z fermentovaného kozieho mlieka. Získali za to patent.
„V spolupráci s Výskumným ústavom mliekarenským v Žiline sme vyselektovali bakteriálne kmene, ktoré sú citlivé k antibiotikám, neobsahujú gény faktorov virulencie a sú bez produkcie nežiaducich enzýmov. Naopak, produkujú užitočný enzým beta-galaktozidáza, ktorý je dôležitý pri príprave produktov pre jednotlivcov trpiacich laktózovou intoleranciou. Kmene produkujú antimikrobiálne pôsobiace substancie – bakteriocíny, patriace do skupiny postbiotík. Substancie zostávajú stabilné aj počas dlhodobého skladovania pri teplote mínus 20 stupňov Celzia,“ priblížila vedúca vedecká pracovníčka z Centra biovied SAV Andrea Lauková.
Kozie mlieko je podľa SAV považované za funkčnú a nutrične hodnotnú tekutinu bohatú aj na komponenty, akými sú postbioticky aktívne kmene baktérií. Charakterizované a aplikované baktérie prežívajú na pracovisku v dostatočnom množstve v jogurtoch vyrobených z kozieho mlieka.
„Ďalšou zložkou kozieho mlieka s významom pre naše zdravie sú vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E, K a kyselina listová. Zastúpené sú aj mastné kyseliny, a z nich hlavne kyselina maslová, kaprónová, kaprylová, kaprínová, palmová, arachidonová a linolénová. Kozie mlieko obsahuje takisto vyššie percento aminokyselín treonín, izoleucín, lyzín, tyrozín, cysteín a valín,“ uviedla Lauková.
