Spojené štáty od stredy (4. júna) zvýšili clá na dovážanú oceľ a hliník. Z pôvodných 25 stúpli na 50 percent. Toto opatrenie platí pre všetky štáty sveta okrem Veľkej Británie, ktorá v máji uzavrela s USA obchodnú dohodu. Európska komisia už cez víkend pohrozila protiopatreniami.
Americký prezident Donald Trump už v prvej polovici februára podpísal nariadenie, ktorým zaviedol 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov. Teraz sa rozhodol pre ešte ráznejší krok a tieto tarify zdvojnásobil. „Zvýšime clá na oceľ do Spojených štátov amerických z 25 na 50 percent, čo ešte viac zabezpečí oceliarsky priemysel,“ povedal Trump už minulý týždeň v Pensylvánii v závode U. S. Steel. Čoraz agresívnejšia Trumpova obchodná vojna pritom zaťažuje svetovú ekonomiku. Podľa ekonómov pritom najväčšie dôsledky ponesie americké hospodárstvo.
Kto najviac doplatí na vyššie clá
V roku 2024 boli Spojené štáty po Európskej únii najväčším dovozcom ocele na svete. Podľa vlády USA sú najdôležitejšími krajinami pôvodu ocele Kanada, Brazília a Mexiko. Medzi desiatimi najväčšími vývozcami je aj Nemecko. Nemecké združenie pre oceľ uviedlo, že export tejto komodity za Atlantik tvorí približne pätinu z celkového európskeho vývozu na trhy štátov mimo Európskej únie. Ide tak o najdôležitejší trh.
„Nevyspytateľná colná politika Donalda Trumpa vážne poškodzuje európsku ekonomiku a najmä Nemecko,“ povedal Gunnar Groebler, šéf spoločnosti Salzgitter, ktorá je druhou najväčšou oceliarskou firmou v krajine.
Okrem priameho vplyvu amerických dovozných ciel na európsky vývoz čelí trh únie aj rastúcemu tlaku dovozu z ázijských krajín. Tie sa totiž v dôsledku vysokých dovozných ciel do USA snažia svoj export presmerovať inam, okrem iného aj na starý kontinent. Európsky oceliarsky sektor je tak pod ešte väčším tlakom, keďže oceľ z Ázie zaplavuje náš trh už roky. Hliník získavajú Spojené štáty predovšetkým z Kanady, Spojených arabských emirátov, Číny a Južnej Kórey.
Rokovania a protiopatrenia
Donald Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol clá vo výške 25 percent na oceľ a desať percent na hliník. Neskôr však dal úľavy niekoľkým obchodným partnerom vrátane Európskej únie, Veľkej Británie, Kanady a Mexika. Teraz je však situácia iná v tom, že aj keď krajiny rokujú s USA o nových dohodách, americký prezident stupňuje svoj tlak. Jeho administratíva poslala listy obchodným partnerom, aby do stredy predložili svoje ponuky.
Európska únia pritom varovala, že Trump „podkopáva prebiehajúce snahy o dosiahnutie dohody“, a dodala, že je pripravená na odvetu. V tejto napätej situácii sa v Paríži koná stretnutie ministrov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Obchodný splnomocnenec USA Jamieson Greer a eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič sa chystajú rokovať na okraji stretnutia, pričom Brusel sa snaží odvrátiť zvýšenie ciel na jej vývoz do USA od 9. júla bez kompromisu. „Ak sa nedosiahne obojstranne prijateľné riešenie, existujúce aj dodatočné opatrenia EÚ automaticky nadobudnú účinnosť 14. júla alebo skôr, ak si to okolnosti vyžiadajú,“ uviedla už cez víkend Európska komisia.
Okrem ciel na oceľ a hliník, dovoz automobilov a plošných ciel vo výške 10 percent na takmer všetkých obchodných partnerov USA, Trump začiatkom apríla oznámil aj zavedenie recipročných ciel pre ich obchodné prebytky s USA, ktoré považuje za neférové. Tieto vyššie sadzby neskôr pozastavil na 90 dní. Termín však vyprší spomínaného 9. júla.
