1. jún 2025 sa zapísal ako „čierny deň“ pre ruské letectvo. Ukrajinská tajná služba SBU spustila operáciu s bezprecedentným výsledkom – zničenie desiatok bombardérov, ktoré tvoria chrbticu ruskej raketovej útočnej stratégie.
Pod názvom „Operácia Pavučina“ sa skrýva jeden z najambicióznejších útokov v moderných dejinách vojenského konfliktu. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) vyslala 117 malých dronov z územia Ruska, priamo z blízkosti štyroch hlavných leteckých základní: Belaja, Olenja, Ivanovo a Ďagilevo. Píše portál Pravda.
Zariadenia boli ukryté v kontajneroch s drevenými strechami, ktoré sa na diaľku otvárali – umožnili tak tajný štart priamo z ruského územia, len niekoľko kilometrov od cieľov. Celá operácia bola plánovaná viac než 18 mesiacov.
Potvrdené straty: Strategické lietadlá v troskách
Podľa satelitných snímok a videí zverejnených OSINT analytikmi a ukrajinským generálnym štábom bolo potvrdené zničenie minimálne 13 strategických lietadiel.
Letecká základňa Belaja (Irkutská oblasť):
- 4× Tu-22M3 – zničené
- 3× Tu-95MS – úplne zničené
- 1× Tu-95MS – vážne poškodený, pravdepodobne neopraviteľný
OSINT analytik Chris Biggers zverejnil satelitné snímky, ktoré potvrdzujú „totálnu devastáciu“ na tejto základni.
Olenja (Murmanská oblasť):
- Potvrdené zničenie 4× Tu-95MS
- Pravdepodobne poškodené aj Tu-22M3, hoci nie je známy presný počet
Ukrajinský novinár Jurij Butusov označil útok za „husársky kúsok“, keďže drony presne trafili palivové nádrže, čo spôsobilo rozsiahle požiare.
Vzácne A-50 medzi cieľmi
Základňa Ivanovo prišla pravdepodobne o jedno z len niekoľkých lietadiel typu A-50, ktoré Rusko používa na riadenie vzdušných operácií. Tieto stroje sú neoceniteľné pre koordináciu raketových útokov a Rusko ich má menej ako desať. Hodnota jedného lietadla presahuje 350 miliónov dolárov.
Základňa Ďagilevo (Riazanská oblasť):
- Potvrdené zásahy, ale konkrétne straty zatiaľ neoverené
- Ohlásených sedem výbuchov
Ruská odpoveď: Popieranie a bagatelizácia
Ruské ministerstvo obrany priznalo „menšie požiare“, ale trvá na tom, že lietadlá budú opravené. „Dotyčná technika nebola zničená, iba poškodená,“ tvrdí námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
Naopak, proruské kanály ako Rybar a známy insider Fighterbomber hovoria o katastrofe, pričom Rybar otvorene priznáva, že Tu-95MS a Tu-22M3 sa už nevyrábajú.
Fighterbomber nazval deň útoku „ruským Pearl Harborom“.
Dopad: Úder za sedem miliárd dolárov
Podľa ukrajinskej SBU spôsobila operácia Rusku škody za viac než 7 miliárd dolárov. Podľa vojenského experta Valerija Romanenka boli zasiahnuté lietadlá, ktoré sa podieľali na 95 % útokov raketami Kh-101.
Zničenie flotily bombardérov, ktoré boli kľúčové pre ruské diaľkové údery, znamená vážnu trhlinu v strategickej schopnosti Moskvy viesť raketovú vojnu na dlhé vzdialenosti. Typy ako Tu-95MS či Tu-22M3 sa dnes už nevyrábajú, čo ich robí prakticky nenahraditeľnými. Rovnako aj radarové lietadlá A-50, ktoré patria k najvzácnejším kusom ruského arzenálu, sú nielen extrémne drahé, ale aj kriticky dôležité pre koordináciu útokov a obrany.
Ich strata tak pre Rusko neznamená len technologický úder, ale aj citeľný deficit v možnostiach riadenia bojovej činnosti na frontovej aj strategickej úrovni. Podľa ukrajinských úradov predstavuje celková škoda viac než sedem miliárd dolárov, čo z tejto operácie robí najdrahší jednorazový útok bez strát na živej sile v moderných dejinách konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.
Význam pre Ukrajinu
Podľa Vasyla Maľuka, šéfa SBU, bol útok aj morálnou odplatou za zničené mestá a civilné obete. „Tieto lietadlá ničili naše domovy a zabíjali civilistov. Odplata je nevyhnutná,“ vyhlásil. Útok zároveň posilňuje pozíciu Ukrajiny pred mierovými rokovaniami v Istanbule.
Nová éra vojenskej taktiky
Ako zdôraznil analytik Vojtěch Bahenský, operácia Pavučina ukazuje, že lacné drony za 500 dolárov dokážu zničiť flotilu lietadiel za miliardy.
„Ukrajina ukázala schopnosť zasiahnuť tisíce kilometrov od frontu. Mení to pravidlá vojny,“ uviedol pre iROZHLAS.
Operácia sa stáva míľnikom v histórii moderného boja – nie silou, ale dôvtipom a technologickou prevahou.
