Európska únia sa rozhodla preveriť, ako dobre sú na tom rôzne finančné inštitúcie v prípade veľkého otrasu na trhoch. Po prvý raz v histórii sa pripravuje rozsiahly záťažový test, ktorý sa nebude týkať bánk, ale práve iných hráčov.
Najmä dôchodkových fondov, poisťovní, hedžových fondov či súkromného kapitálu. Takýto krok prichádza ako reakcia na narastajúci vplyv týchto nebankových subjektov na celkovú stabilitu európskeho finančného systému.
Čo sú záťažové testy a prečo sa robia?
Ako uvádza Finsider.sk, záťažové testy sú simulácie krízových situácií, ktoré pomáhajú odhaliť, ako by sa finančné inštitúcie správali v prípade napríklad prudkého prepadu trhov alebo inej systémovej krízy. Cieľom je vopred identifikovať slabé miesta a pripraviť pravidlá, ktoré znížia riziko kolapsu. V minulosti boli takéto testy bežné najmä pre banky, no dnešný svet sa mení – a s ním aj to, kto drží peniaze ľudí a firiem.
Nebankové inštitúcie získavajú silu
Po finančnej kríze v roku 2008 sa veľká časť úverovania a investovania presunula mimo tradičných bánk. Subjekty ako dôchodkové fondy či hedžové fondy dnes spravujú obrovské objemy peňazí, ale často podliehajú miernejšej kontrole ako banky. Len v eurozóne tieto nebankové inštitúcie poskytli do konca roka 2023 približne štvrtinu všetkých úverov – ide o sumu okolo 19 biliónov eur. Navyše, banky majú voči nim silné finančné väzby, ktoré predstavujú ďalších 6 biliónov eur.
Druhé piliere pod drobnohľadom
Pre Slovákov je dôležité najmä to, že do pripravovaných testov budú spadať aj dôchodkové fondy. Mnohí občania majú svoje úspory na dôchodok práve v druhom pilieri, teda v systéme, kde si časť dôchodkového poistenia odkladajú na individuálny účet. Ak by sa ukázalo, že tieto fondy nie sú pripravené na prudké otrasy, EÚ môže prijať nové pravidlá alebo obmedzenia, ktoré by mali za cieľ lepšie chrániť vklady sporiteľov.
Reakcia na krízy z posledných rokov
Európske inštitúcie nechcú riskovať zopakovanie situácií, ktoré v posledných rokoch ukázali, že nebankové subjekty môžu výrazne ovplyvniť celkovú stabilitu. Spomeňme napríklad krach fondu Archegos, krízu likvidity po invázii Ruska na Ukrajinu či šok počas pandémie, keď investori hromadne vyťahovali peniaze z fondov. Práve tieto udalosti ukázali, že aj keď nie všetky fondy sú nebezpečné, niektoré z nich môžu krízu namiesto tlmenia ešte zhoršiť.
Testovanie príde už čoskoro
Prvé testy sa očakávajú v roku 2026. Pripravujú ich najdôležitejšie európske finančné autority. Vrátane Európskej centrálnej banky, komisie pre cenné papiere, orgánu pre dôchodky a poisťovne, ale aj samotnej Európskej komisie. Výsledky by mali odhaliť, či je súčasný systém dostatočne pevný alebo bude potrebné zaviesť nové pravidlá. Slovenskí sporitelia tak môžu v nasledujúcich rokoch očakávať zmeny, ktoré sa ich dôchodkových úspor bezprostredne dotknú.
Banky počkajú, fondy idú pod lupu
Zatiaľ čo sprísňovanie pravidiel pre banky bolo v Bruseli odložené na rok 2027, pozornosť sa presúva práve k fondom, ktoré doteraz zostávali viac-menej mimo prísnej regulácie. Európski lídri chcú pochopiť, ako by sa správal celý finančný systém, keby došlo k novej kríze. Zaujíma ich najmä to, či by fondy pomáhali situáciu upokojiť, alebo by ju ešte viac rozvírili. Práve na túto otázku má dať odpoveď pripravovaný test.
