Pôsobila ako nenápadná stará dáma milujúca záhradku a pokojný život na anglickom predmestí. Nik by netušil, že práve ona bola najdlhšie slúžiacou sovietskou špiónkou v Británii. Počas štyroch dekád Melita Norwoodová prenášala do Moskvy prísne utajované informácie, ktoré pomohli Sovetskému zväzu k vývoju atómovej bomby. Jej príbeh odhalil až Mitrochinov archív a šokoval celý svet.
Melita Norwoodová sa narodila 25. marca 1912 v meste Bournemouth ako Melita Sirnisová. Jej otec pracoval pre ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého a pre svoje radikálne názory musel opustiť Rusko. Rodina sa usadila na predmestí, kde žila komunita Rusov s podobným politickým zmýšľaním. Po otcovej smrti pokračovala v ideologickej výchove Melity jej matka Gertruda, ktorá slúžila ako tajný spoj medzi britskými komunistami a Moskvou.
V mladosti sa Melita presťahovala do Heidelbergu, kde ju kontakt s nemeckým nacionalizmom utvrdil v presvedčení, že jedinou odpoveďou je ľavicová ideológia, píše portál idnes.cz.
Sekretárka s prístupom k jadrovému výskumu
Po návrate do Anglicka sa už vydatá Melita zamestnala ako sekretárka v Britskej asociácii pre výskum neželezných kovov – inštitúcii, ktorá sa zaoberala aj jadrovým výskumom. Bez toho, aby to niekto tušil, vstúpila do Britskej komunistickej strany. Sovietsky agent Andrew Rothstein ju naverboval pre Stalinovu tajnú políciu NKVD a pridelil jej krycie meno „Hola“.
Aj keď v roku 1938 MI5 odhalila časť sovietskych špiónov, Melita zostala mimo ich záujmu. Špiónka v podobe nenápadnej ženy pôsobiacej ako sekretárka – to sa zdalo príliš nepravdepodobné.
Neviditeľná, ale mimoriadne efektívna
Melita pokračovala v špionáži aj počas vojny a najmä po nej, keď medzi Východom a Západom prepukli preteky v zbrojení. V roku 1949 uskutočnil Sovietska zväz svoj prvý test atómovej bomby, pričom jej priateľ neskôr vyhlásil, že Melitine informácie urýchlili tento vývoj až o štyri roky.
Moskva si jej prácu nesmierne cenila, bola presná, oddaná a dôsledná.
Po odchode do dôchodku v roku 1973 viedla Melita pokojný život v domčeku na predmestí. Všetko sa zmenilo až v roku 1992, keď do Anglicka emigroval archivár KGB Vasilij Mitrochin s množstvom kópií tajných dokumentov vrátane zoznamu sovietskych agentov.
Až v roku 1999 sa verejnosť dozvedela, že sympatická dôchodkyňa so šálkou čaju a hrnčekom s Che Guevarom bola desaťročia špiónkou.
Rodina aj susedia boli v šoku – poznali ju len ako milú starú pani, ktorá sa venovala vnúčatám a záhrade. Hoci MI5 jej aktivity poznala, nikdy nebola súdená – oficiálne pre svoj vek, neoficiálne z obáv o reputáciu britských tajných služieb.
Nikdy neľutovala
Norwoodová zomrela 2. júna 2005. Nikdy neprejavila ľútosť a svoje konanie odôvodnila slovami: „Nerobila som to pre peniaze, ale preto, aby som zabránila pádu nového systému, ktorý poskytol obyčajným ľuďom jedlo, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť.“
Temné stránky komunizmu odmietala vidieť. Až po jej smrti si mnohí uvedomili, že aj tichá a nenápadná osoba môže zmeniť beh dejín, v dobrom i v zlom.
