Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev je známy svojou tvrdou rétorikou a hrozbami, ktoré často zahŕňajú aj možnosť jadrových útokov voči Západu.
V nedeľu predstavil kontroverzný plán týkajúci sa budúcnosti Ukrajiny, pričom upozornil, že jeho realizácia je pravdepodobná, ak bude naďalej pokračovať vojenská podpora Kyjeva.
„Ak sa bude pokračovať vo vojenskej pomoci banderovskému režimu, nárazníková oblasť by mohla vyzerať približne takto,“ vyhlásil Medvedev, ktorý v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.
V animovanom vizuále, ktorý zverejnil, by samostatná Ukrajina ostala iba na zlomku svojho teritória – približne 10 % územia, ide o úzky pás na západnom okraji pri hraniciach s Poľskom a čiastočne aj so Slovenskom. Ukrajina by si tak zachovala len malú časť Volyňskej a Ľvovskej oblasti.
Zvyšok územia by sa podľa jeho návrhu premenil na tzv. nárazníkovú zónu pod kontrolou Ruska. Tým by sa Rusko prakticky stalo susedom Slovenskej republiky.
Medvedev už dlhodobo prezentuje rôzne vízie budúcnosti Ukrajiny. Tvrdí, že jej územie si môžu nárokovať nielen Rusi, ale aj susedné štáty, ako napríklad Poľsko či Maďarsko.
V minulosti tiež opakovane požadoval vytvorenie nárazníkovej zóny, ktorá by zabezpečila ochranu ruského územia pred útokmi zo strany Ukrajiny alebo západných krajín. A nie je v tom osamotený.
Podľa dostupných informácií sa Rusko počas rokovaní s USA a Ukrajinou usilovalo o stiahnutie ukrajinských síl aj z oblastí, ktoré ešte neovládajú – ide najmä o Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť. Žiadna z týchto oblastí však nie je úplne pod ich kontrolou.
Po takýchto požiadavkách sa začali objavovať aj návrhy na rozšírenie nárazníkovej zóny o ďalšie oblasti, ako sú Sumská a Charkovská.
Niektorí predstavitelia dokonca hovoria o vytvorení tzv. „Novoruska“ – hypotetického regiónu, ktorý podľa ruskej propagandy zahŕňa celé južné a východné časti Ukrajiny. Takáto zóna by siahať až k Mykolajivskej oblasti a k Odeskej oblasti.
Tak rozsiahlu nárazníkovú zónu, akú teraz prezentuje Medvedev, však doteraz verejne navrhoval málokto.
Dobyvanie nárazníkovej zóny by trvalo takmer storočie
Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tvrdia, že rastúca agresívna rétorika z Kremľa má skôr odviesť pozornosť od slabého výkonu ruskej armády v súčasnej fáze konfliktu.
„Putin sa pravdepodobne snaží útokmi na veľké vzdialenosti, napríklad pomocou dronov, a vyhrotenou rétorikou vyvolať pocit beznádeje na Ukrajine a v západných krajinách. Jeho cieľom je odradiť Európu a Spojené štáty od ďalšej podpory Ukrajiny tým, že predstiera, že ruské víťazstvo je nevyhnutné,“ vysvetľujú analytici.
V skutočnosti sa postup ruských síl výrazne spomalil a je najpomalší od konca roku 2024. Pri súčasnom tempe by Rusku trvalo približne jedno storočie, kým by dokázalo dobyť celú Medvedevovu „nárazníkovú zónu“.
Podľa ISW postupovali ruské jednotky od 1. januára do 24. mája 2025 v priemere o 14,3 štvorcového kilometra denne.
„Pri tomto tempe by trvalo približne 3,9 roka dobyť zostávajúce časti Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a až 91 rokov dobyť celú Medvedevovu nárazníkovú zónu, ktorá má rozlohu 587 459 štvorcových kilometrov,“ konštatuje ISW.
Pri tomto tempe by Rusko stratilo približne 50 miliónov vojakov, ak by si udržalo aktuálnu úroveň strát.
