Pohľad na aktuálnu mapu leteckej dopravy nad svetom odhalí zarážajúcu realitu – nie prázdnotu v zmysle nedostatku lietadiel, ale doslova dieru v oblohe. Oblasti nad Izraelom, Irakom, Iránom či Ukrajinou sú takmer úplne vyľudnené. Lietadlá sa im vyhýbajú, vytvárajúc úzke preplnené koridory v susedstve týchto rizikových oblastí. Ide o bezpečnostné opatrenie, ktoré má chrániť posádku i cestujúcich pred následkami ozbrojených konfliktov.
Napätie na Blízkom východe je len posledným z rady medzinárodných konfliktov, ktoré v posledných rokoch dramaticky zasiahli do svetovej leteckej dopravy. Aerolinky musia neustále prehodnocovať svoje trasy, skracovať alebo rušiť lety, čím vznikajú nemalé ekonomické straty. Cestovanie v pohodlí lietadla 11 kilometrov nad zemou totiž nezbavuje pasažierov závislosti od geopolitickej reality pod nimi. Informuje CNN.
Od invázie Ruska na Ukrajinu sa pre dopravcov stalo krízové plánovanie bežnou rutinou. Letecké spoločnosti čelia nielen vojnám, ale aj prírodným katastrofám – napríklad nedávnej erupcii sopky v blízkosti indonézskeho Bali, ktorá podľa odborníkov predstavuje ešte väčšie výzvy než vojenské konflikty.
Vojna ako nový štandard
Dnes už je zatváranie vzdušného priestoru častým javom, ktorý sa stal „novým normálom“. Aerolinky sa tomu museli prispôsobiť. Niektoré z nich sa vyhýbajú aj oblastiam, ktoré sú formálne otvorené – pokiaľ ich interné rizikové analýzy označia za nebezpečné.
Každá spoločnosť má vlastný tím expertov, ktorí sledujú vývoj konfliktov, analyzujú riziká a upravujú letové trasy tak, aby pilotov a cestujúcich nevystavili zbytočnému riziku.
Dôsledkom takýchto zmien sú predĺžené trasy a vyššia spotreba paliva. Pilot musí mať priestor vyhnúť sa nielen nečakanému zhoršeniu počasia, ale aj riešiť núdzové situácie, ak by bolo nutné neplánovane pristáť. V ére kybernetických hrozieb navyše rastie riziko narušenia navigácie – tzv. „spoofing“, teda falošné GPS signály, môžu viesť lietadlo mimo bezpečných zón.
Ekonomická záťaž pre aerolinky
Každá minúta navyše v oblakoch sa ráta. Napríklad ak trasa medzi Londýnom a Hongkongom obíde Irán a Izrael, môže sa predĺžiť až o dve hodiny. Pri strojoch ako Boeing 777 to znamená tisíce dolárov navyše len za palivo – približne 7-tisíc dolárov (približne 6000 eur) za jednu hodinu letu. Okrem toho platia spoločnosti poplatky za prelet inými krajinami, majú dlhší čas nasadenia posádok a musia sa vyrovnať aj s výpadkami v príjmoch spôsobenými zrušenými či omeškanými letmi.
Zásadným problémom je aj to, že väčšina leteniek je predaná dlho predtým, než konflikt vypukne – a náklady sa tak nedajú hneď premietnuť do cien. Mení sa aj dopyt – niektoré destinácie sú zrazu neatraktívne alebo nedostupné.
Najväčší dopad je aktuálne badateľný na krátkych letoch medzi strednou Áziou a mestami ako Dubaj či Dauha. Pred eskaláciou bojov prelietavali tieto spoje priamo nad Iránom, teraz musia obchádzať celú oblasť cez Saudskoarabský či egyptský vzdušný priestor, prípadne cez Turecko. Letové mapy ukazujú, že doprava je natlačená do niekoľkých úzkych koridorov, čo kladie veľký tlak na dispečerov a riadiace veže.
Situáciu komplikuje aj fakt, že letecká doprava dnes prežíva obrovský nárast – napríklad v strednej Ázii je trojnásobne viac letov než pred pár rokmi. Riadiť tieto prúdy v čase krízových obmedzení je logistická nočná mora.
Spomienky na tragédie
Dopravcovia nikdy nezabúdajú na temné okamihy histórie – napríklad na zostrelenie lietadla Malaysia Airlines v roku 2014 nad Ukrajinou, ktoré si vyžiadalo 298 životov.
Aj preto sa obávajú možného opakovania podobných incidentov a pristupujú k zatváraniu vzdušných zón s veľkou opatrnosťou.
Navyše nikto nevie, ako dlho budú konflikty trvať. Vojna na Ukrajine trvá už vyše troch rokov a stále zasahuje do letových trás. Aj keď niektoré napäté situácie – ako tie medzi Iránom a Izraelom – pominuli po krátkom čase, iné zanechávajú dlhodobé dôsledky.
Sopky sú ešte väčšou hrozbou
Popri vojnách sú však pre lietadlá ešte väčším rizikom sopečné erupcie. Príkladom je výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull v roku 2010, ktorý ochromil letectvo v celej Európe. Oblaky sopečného popola obsahujú mikroskopické čiastočky oxidu kremičitého, ktoré môžu roztaviť časti motora a spôsobiť haváriu. Tieto oblaky sa pritom môžu šíriť stovky kilometrov ďaleko. Spomínaná erupcia v roku 2010 vyradila z prevádzky viac než 10 miliónov pasažierov a spôsobila škody presahujúce 1,7 miliardy dolárov.
V porovnaní s vojenským konfliktom môžu mať prírodné katastrofy ešte dramatickejší vplyv – nielen na konkrétnu trasu, ale aj na celé odvetvie. Aj preto letecké spoločnosti denne zápasia nielen s politikou, ale aj s nevyspytateľnou silou prírody.
Aktuálnu mapu leteckej dopravy si môžete pozrieť TU a sami vidieť, ako konflikty a prírodné katastrofy vytvárajú veľké prázdne oblasti v oblohe, ktoré lietadlá musia obchádzať
