Zásah veterinárnych autorít proti slintačke a krívačke na Slovensku priniesol nevyhnutné utrácanie hospodárskych zvierat. Farmári však ostro kritizujú, že od štátu nedostanú náhradu za ušlý zisk, ktorý podľa nich predstavuje obrovskú finančnú stratu.
Slintačka a krívačka (FMD – foot and mouth disease) je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihujúce najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy. Pre človeka síce nie je smrteľná, no ekonomický dopad na živočíšnu výrobu je extrémny – najmä kvôli nevyhnutným veterinárnym opatreniam, ktoré si vyžadujú okamžité utrácanie infikovaných a rizikových zvierat. Choroba sa prenáša veľmi rýchlo a často aj bez klinických príznakov.
Slovensko bolo dlhodobo považované za krajinu bez výskytu slintačky a krívačky. Posledné prípady sa vyskytli ešte v 90. rokoch. Z tohto dôvodu boli opatrenia voči nedávnym podozreniam mimoriadne prísne – s cieľom ochrániť exportné záujmy krajiny a zachovať jej štatút FMD-free. Ide o celosvetový zoznam tzv. FMD-Free krajín, kde je potvrdená biologická bezpečnosť bez výskytu slintačky a krívačky. Na tomto zozname sa ale aktuálne nenachádzame.
Vývoj slintačky a krívačky od marca 2025
Práve v marci 2025 došlo na východnom Slovensku k mimoriadnej situácii. Veterinári identifikovali výskyt príznakov slintačky a krívačky v niekoľkých farmách v okrese Trebišov. Aj napriek tomu, že výsledky laboratórnych testov boli v niektorých prípadoch nejednoznačné, rezort pôdohospodárstva rozhodol o preventívnom utratení tisícok zvierat v priebehu dvoch týždňov.
Podľa zasiahnutých farmárov išlo o drastický zásah bez jednoznačného dôkazu infekcie. Z ich pohľadu išlo o preventívnu likvidáciu chovov, ktorá ich pripravila nielen o roky práce, ale aj o budúce príjmy. Kritizujú tiež nedostatočnú komunikáciu zo strany štátu a nemožnosť zapojiť sa do rozhodovania.
Ako postupujeme v kompenzáciách pre hospodárov?
Drobní chovatelia dostali odškodnenie od vlády už v apríli, šlo pritom o malých hospodárov, ktorí chovajú hospodárske zvieratá len vo svojom domácom chove a nepodnikajú. Kompenzácia bola vo výške približne 50-tisíc eur. Rovnako sa otvorili zoologické záhrady pre verejnosť.
Veľkochovatelia stále čakali na odškodnenie za nemožnosť predávať čerstvé mäso, pretože Slovenská republika plánovala využiť európske financie.
Postoj farmárov: Kompenzácie nestačia, chýba systémová pomoc
Náhrada za utratené zvieratá však nepokrýva straty z ušlého zisku, investícií do kŕmenia, techniky, chovného programu a predovšetkým stratu dôvery obchodných partnerov.
Agrárna komora Slovenska preto vyzýva vládu na prehodnotenie systému krízového odškodňovania. Navrhuje zavedenie mechanizmu, ktorý by zohľadňoval aj sekundárne škody a umožnil rýchlejší reštart postihnutých fariem.
Zatiaľ čo štát tvrdí, že konal včas a v súlade s odporúčaniami EÚ, na vidieku ostáva pachuť krivdy a nedôvery. Niektorí farmári zvažujú ukončenie činnosti, iní sa snažia prežiť v provizórnych podmienkach.
Odborníci upozorňujú, že pokiaľ nebude existovať prepracovaný a rýchly systém odškodnenia vrátane podpory reštartu chovov, bude slovenský vidiek čeliť ďalšiemu odlivu mladých hospodárov a úpadku živočíšnej výroby. Tá je pritom v mnohých regiónoch kľúčovým pilierom ekonomiky aj sociálnej stability.
