Rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami v Európskej únii dosahuje podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2023 v priemere 12 %. Znamená to, že za každú odpracovanú hodinu ženy zarobia približne o osminu menej ako muži. Napriek tomu, že sa situácia v poslednom desaťročí zlepšuje, tempo zmien zostáva pomalé.
Podľa Európskej komisie sa takzvaný „gender pay gap“ medzi mužmi a ženami za posledných desať rokov znížil len o štyri percentuálne body. Zatiaľ čo muž dostane za hodinu práce v priemere 100 eur, žena za tú istú hodinu len 88 eur.
V celej EÚ existuje iba jediný členský štát, kde ženy zarábajú viac ako muži – Luxembursko. Na opačnom konci spektra sú najmä krajiny strednej a východnej Európy. Informuje o tom portál e15.
Lotyšsko (19,0 %)
Lotyšsko má najväčší rozdiel v platoch medzi pohlaviami v celej EÚ. Dôvodom je silná segregácia trhu práce – ženy pracujú prevažne v nízkoplatových sektoroch ako školstvo a maloobchod, zatiaľ čo muži dominujú v odvetviach ako IT či financie. Výrazné rozdiely sú viditeľné aj v zdravotníctve, kde napriek veľkému zastúpeniu žien v profesii majú muži lepšie platené pozície.
Rakúsko (18,3 %)
Vysoký podiel žien na čiastočných úväzkoch kvôli starostlivosti o deti, nízka transparentnosť platov a genderové stereotypy – to všetko prispieva k nerovnosti v odmeňovaní.
Česko (18,0 %)
V Česku je problém dvojitý: ženy pracujú v menej lukratívnych odvetviach a zároveň zarábajú menej aj za rovnakú prácu. Podľa štúdie publikovanej v Nature Human Behaviour je dôležitým faktorom aj nedostatok informácií o platoch a chýbajúca podpora rovnomerného delenia rodičovskej dovolenky.
Maďarsko (17,8 %)
Nízky podiel žien na skrátených úväzkoch a tradičné očakávania, že ženy budú opatrovateľkami detí, prispievajú k ich nižším príjmom a kariérnym výpadkom.
Nemecko (17,6 %)
Nemecké ženy často pracujú na polovičné úväzky, najmä po narodení detí, čo brzdí ich kariérny rast a znižuje ich platy. Od 30. roku života, keď majú ženy zvyčajne prvé dieťa, sa ich príjmy a pracovný postup spomaľujú.
Estónsko (16,9 %)
Estónsko trpí hlboko zakorenenými stereotypmi a predsudkami, ktoré ovplyvňujú aj nábor a kariérny rast žien. Tie sa tak často ocitajú v nevýhodnej pozícii už pri prijímaní do zamestnania.
Fínsko (16,8 %)
Napriek svojmu imidžu rovnostárskej spoločnosti má Fínsko výrazný problém s transparentnosťou platov. Platy zamestnancov nie sú verejne známe a plánovaná legislatíva na ich zverejňovanie bola v roku 2022 zrušená.
Slovensko (15,7 %)
Aj keď si Slovensko podľa Eurostatu vedie lepšie než Česko, rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami sú stále citeľné. Ženy sú sústredené v nízko platených sektoroch ako kultúra, školstvo a zdravotníctvo, kým muži dominujú v lukratívnych odboroch typu IT alebo automobilový priemysel. Kariéru žien ovplyvňuje aj časté prerušenie kvôli materskej dovolenke.
Dánsko (14,0 %)
Dánsko má zákon o rovnakom odmeňovaní od roku 1973, no ženy tam stále zarábajú v priemere o 12 % menej. Príčinou sú za tým najmä predsudky a tradične mužsky orientovaná pracovná kultúra.
