Slovensko nedávno otriasla tragická smrť 11-ročného Tomáška, ktorý mal po plaveckom výcviku zomrieť na infekciu spôsobenú mimoriadne nebezpečnou meňavkou Naegleria fowleri, známou aj ako „slzovičkovka zhubná“. Hoci zatiaľ nie je potvrdené, že práve táto améba spôsobila jeho úmrtie, verejnosť sa pýta: Môžeme sa ňou nakaziť aj my? A aké veľké je riziko?
Ako vysvetlil infektológ Peter Sabaka pre Nový Čas, tento parazit predstavuje riziko len za veľmi špecifických okolností. Meňavka sa do tela človeka dostáva výlučne cez nosovú sliznicu – nestačí ju prehltnúť, ani kontakt s pokožkou či drobnými poraneniami nevedie k infekcii. Aby bola nákaza možná, musí sa parazit vo veľkom množstve dostať hlboko do nosa, kde prekoná nosovú sliznicu a prenikne až do mozgu.
Šanca na prežitie je mizivá
Naegleria fowleri spôsobuje veľmi zriedkavé, ale extrémne smrteľné ochorenie známe ako primárna amébová meningoencefalitída. „Prežiť takúto infekciu je výnimočné. Úmrtnosť dosahuje 95 až 99 %. Šanca na úspešnú liečbu sa pohybuje len medzi 1 až 5 %, a to aj pri včasnom nasadení antiparazitických liekov,“ upozorňuje Sabaka. Choroba sa prejaví až vo chvíli, keď je už rozvinutá – typicky silnými bolesťami hlavy, horúčkou či stuhnutím šije. V tejto fáze už býva neskoro.
Väčšina zaznamenaných obetí patrí medzi deti mladšie ako desať rokov. Odborníci presný dôvod nepoznajú, no predpokladajú, že môže súvisieť s anatómiou detských dýchacích ciest či správaním pri kúpaní – deti sa častejšie potápajú a nevedomky si vtiahnu vodu do nosa. Diagnóza sa potvrdzuje odberom mozgovomiechového moku pomocou lumbálnej punkcie. Vzorka sa následne skúma pod mikroskopom a pomocou PCR testov, ktoré dokážu identifikovať DNA meňavky.
Prečo neohrozuje zvieratá?
Nie je úplne isté, že meňavka nenapáda aj zvieratá. Skôr ide o výnimočný jav – parazit sa vo voľnej prírode nachádza najmä v teplej sladkej vode, kde sa živí baktériami. Ľudia (a prípadne zvieratá) sú pre ňu skôr náhodnými hostiteľmi. V skutočnosti v ľudskom tele nemá šancu prežiť dlhodobo a nedokáže sa tam ďalej rozmnožovať. Z tohto pohľadu nejde o typického ľudského parazita.
Čo musí meňavka prekonať, aby sa dostala do mozgu?
Aby mohla ohroziť zdravie človeka, musí sa najprv cez nosnú dutinu dostať k tenučkej kosti, ktorá oddeľuje nosovú sliznicu od mozgu. Odtiaľ potom preniká do mozgových blán a mozgovomiechového moku. Ide však o veľmi zriedkavý jav. Meňavka sa bežne vyskytuje pri dne jazier a žije z baktérií – napadnutie človeka je pre ňu neželanou výnimkou, ktorá vedie aj k jej vlastnému zániku.
Na Slovensku sa podobné vodné parazity nevyskytujú. Hoci v znečistených vodách môže dôjsť k prenosu niektorých infekčných ochorení – ako napríklad leptospirózy – améby ako Naegleria fowleri sú extrémne ojedinelé.
Je kúpanie v bazénoch a jazerách bezpečné?
Infektológ ľudí upokojuje: „Infekcia je mimoriadne zriedkavá. Na svete je len niekoľko prípadov ročne, menej ako desať. Celkovo bolo doteraz zdokumentovaných menej než 200 prípadov. Pravdepodobnosť nákazy je menšia než šanca, že vás zrazí auto na priechode.“ Riziko možno ešte viac znížiť – napríklad tým, že si pri potápaní chránime nos pomocou štipca alebo sa vyhýbame situáciám, kedy by sa voda mohla dostať do nosa.
A čo kúpanie v mori?
More je z pohľadu tohto parazita úplne bezpečné. Meňavky tohto typu sa totiž v slanej vode nevyskytujú. „Osobne sa najradšej kúpem v mori alebo v jazere. A moje deti tiež. V jazere sa dá riziko minimalizovať štipcom na nos,“ dodáva Sabaka.
Aj keď je prípad Tomáška mimoriadne smutný a bolestivý, nejde o udalosť, ktorá by mala vyvolať paniku. Riziko nákazy touto smrteľnou meňavkou je extrémne nízke. Pri dodržaní základných zásad bezpečnosti pri kúpaní – najmä neprehĺtaní vody a ochrane nosa – môžeme naďalej bez obáv využívať prírodné kúpaliská aj bazény.
